TRNAVA. Rodák z moravských Hodslavíc začínal s futbalom ako sedemročný v Novom Jičíne, zo začiatku na poste útočníka. Až počas vojenčiny v RH Vsetín sa dostal na mimoriadne dôležitý post, na miesto brankára medzi tri žrde. Dva roky obliekal dres ostravského Baníka, no podstatnú časť aktívneho futbalového života absolvoval ako nástupca legendárneho Capana v trnavskom Spartaku, do ktorého prestúpil na sklonku roka 1965. Prvý zápas v drese Trnavy absolvoval na jar 1966 v Tepliciach, kde Spartak vyhral gólom Adamca 1:0. Najpamätnejším ligovým zápasom Pepa, ako ho familiárne všetci známi prezývajú, bol ten z nedele 9. júna 1968, keď Trnava vyhrala gólmi Dušana Kabáta 2:0 nad Jednotou Trenčín a získala historicky prvý titul majstra bývalého Česko-Slovenska. Bolo to rok po pamätnom odvetnom finále ČS. pohára so Spartou Praha, v ktorom o víťazovi rozhodovali penalty. Adamec prekonal sparťana Kramériusa päťkrát, Geryk jeden pokus Ivanovi Mrázovi chytil a tešili sa spartakovci.
Uznávané double
V slovenskom Ríme Pepo nielenže nastúpil v rokoch 1966 – 1976 v 123 ligových zápasoch a pomohol vybojovať päť majstrovských titulov, ale aj 3-krát zdvíhal nad hlavu Česko-Slovenský pohár v rokoch 1967, 1971 a 1975. Chytal aj vo víťaznom finále Slovenského pohára 1971. Víťazstvá nad Slovanom v lige i pohári priniesli Spartaku uznávané double.
Josef Geryk oslavuje 70 rokov.
Vychytal Olympique Marseille
Na európskej scéne (PVP, PEM a Pohár Veľtržných miest) pod vlajkou UEFA sa Geryk postavil medzi trnavské žrde v 14 stretnutiach. Tak ako mu nevyšiel zápas v semifinále PEM 1969 v Amsterdame s Ajaxom, kde sme prehrali 0:3, mal leví podiel na vyradení Olympique Marseille v PVM na jeseň 1970, keď v odvete vo francúzskom prístavnom meste chytil penaltu Noweho v rozstrele pred zrakmi 42 tisíc divákov!
Krutá derniéra
Posledný zápas v lige bol pre Geryka viac ako krutý. Na úvod jesene 1976 prehral Spartak na ostravských Bazaloch s Baníkom 0:4. Potom niekoľko rokov viedol B mužstvo, trénoval brankárov a robil asistenta trénerovi ligového áčka Valérovi Švecovi. Futbalovú bránu však Pepo neopustil. Dlhé roky chytal za „starých pánov” Spartaka a pri výjazde na zápas do Drnovíc takmer prišiel o život. Na jeseň 1995 bol po autonehode vyše pol roka v nemocnici, kde sa zotavoval po otrase mozgu, rozbitej sánke a zlomených rebrách. Ešte aj dnes robí manažéra Internacionálov Spartaka a pri ligových zápasoch doprevádza delegátov SFZ. Vlani sa zúčastnil v Prahe milej slávnosti pri ktorej mu udelili cenu Vlastu Buriana pre brankárske legendy v kategórii „brankár sympaťák”.
Sympatickému, skromnému a populárnemu Pepovi k jubileu srdečne blahoželáme a prajeme hlavne dobré zdravie do ďalších rokov v kruhu svojej rodiny – manželky Aleny, synov Tomáša, Petra a vnúčat.
Autor: Mikuláš Rožňák
