TRNAVA. Približne 300-tisíc eur by mala podľa odhadov projektantov stáť kompletná rekonštrukcia a rozšírenie mosta pri Bernolákovej bráne o jeden jazdný pruh. Mesto vlani na jeho opravu vyčlenilo 83-tisíc eur, táto suma sa však po odbornej diagnostike mosta ukázala ako nedostatočná.
„Pôvodne plánovaná suma na rekonštrukciu mosta, ktorý sa mal sanovať, sa ukázala ako podhodnotená, keďže v tom čase nebola známa skutočnosť, že staršia časť mosta pod chodníkom pre peších je v havarijnom stave,“ píše sa v záverečnom účte mesta za rok 2011. Práve pre nedostatok peňazí most nakoniec z vlaňajšieho rozpočtu vyškrtli. Nedostal sa ani do aktuálneho rozpočtu na rok 2012, z pohľadu dopravy skončil prvý pod čiarou.
„Stav mosta nie je kritický. Je však dosť zlý na to, aby sme sa ním vážne zaoberali. Peniaze na projektovú dokumentáciu sa budeme snažiť zaradiť pri aktualizácii rozpočtu, najneskôr však do budúceho roka,“ povedal Dušan Béreš, vedúci odboru investičnej výstavby mestského úradu. Všetko však závisí od vývoja príjmov mesta a od toho, či sa mestu podarí na niektorých akciách ušetriť.
Zlý stav chodníka
Najstaršia časť mosta, chodník pre peších, ktorý je opticky spojený s vozovkou, je v najhoršom stave. Aj keď pri bežnom pohľade vyzerá, že s cestou tvorí jeden celok, sú to dve samostatné konštrukcie. „Most po ktorom chodia autá je na tom pomerne dobre. Zatiaľ nie je potrebné pristúpiť k obmedzeniu premávky či presmerovaniu chodcov na vedľajšiu lávku,“ hovorí Béreš.
Kompletná oprava mosta nie je tento rok prioritou aj preto, že mesto počíta s čiastočným odľahčením dopravy na Hospodárskej ulici po otvorení severného obchvatu. „Dopravný koridor do centra je skôr z opačnej strany, od Sladovníckej aj Hlbokej ulice. Preto má pre mesto väčší význam budovanie záchytných parkovísk pri amfiteátri a Jednote. Pravidelne most využívajú len obyvatelia Vajanského ulice,“ povedal hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Dva pruhy a otoč pre autobusy
Prvýkrát sa o stavebných zásahoch na moste začalo hovoriť už v roku 1999. Mesto si vtedy dalo vypracovať projekt jeho rozšírenia o jeden jazdný pruh. Celkové náklady by vtedy predstavovali necelé dva milióny korún (asi 60-tisíc eur).
„Našim záujmom bolo dynamizovať dopravu na Hospodárskej ulici. Projekt sa však v tom čase nerealizoval,“ hovorí Béreš. Podľa neho vtedy mesto uvažovalo aj o veľkom otoči pre autobusy v priestore medzi parkoviskom za hradbami a Kostolom sv. Jakuba. „Autobusy s turistami by prišli takmer na pešiu zónu, tu by ich vyložili a plynule by pokračovali na záchytné parkovisko. Otoč mohol slúžiť aj pre mestskú autobusovú dopravu, ktorá by najmä cez víkendy vozila veriacich bližšie ku kostolu,“ povedal Béreš s tým, že priestor dostal aj pracovný názov Jakubské námestie.
