PIEŠŤANY. Spája ich dlhoročný vzťah k futbalovej lopte. Láska k tomuto športu doviedla v roku 1968 R. Galbičku a Ferkodiča k založeniu futbalového mužstva Nealko. Káder sa od tohto roku značne pomenil, ale mužstvo sa stretáva pravidelne každú sobotu už vyše 40 rokov. „Začínalo sa na priestoroch, kde je kúpalisko Eva, potom hrali na mieste terajších činžiakov, čo sa teraz volá Floread. Následne si urobili ihrisko pri Tesle. Strojcom ihriska bol Rudolf Galbička. V čase, keď sme do mužstva prišli my, stredná generácia hráčov, tak sme začali hrávať na piešťanskom futbalovom štadióne," povedal najstarší zo súčasných hráčov Rudolf Zelenay.
Takmer tridsiatka nadšencov
Okrem dvoch zakladateľov sa v začiatkoch o rozmach Nealka zaslúžili aj Rodovský, J. Galbička, Kaclík, Hluch, Halás, Kabát, Racko, Rojko, Repík, Urban, Tauchmann, Dáni..V kádri nechýbal ani vtedajší riaditeľ piešťanských sódovkární Ladislav Savko. O pripravenosť a regeneráciu hráčov sa pravidelne staral masér Michal Brezovan, ktorého neskôr nahradili jeho dvaja synovia, tiež maséri. „Terajšie zloženie mužstva sú také tri kategórie. Chalani, ktorí sú vekom nad 60 rokov, generácia hráčov v rozmedzí 50 až 60 rokov a medzi najmladších patria futbalisti od 35 rokov do 50 rokov. Celkovo nás je 28 chlapcov," prezradil predseda Tibor Krajčovič, ktorý momentálne stojí aj na čele piešťanského futbalového klubu.
Medzi najstarších patria Matulík, Zelenay, Rojko, Halmo, Krajčovič. Strednú generáciu tvoria Solár, Lehuta, Benedikovič. Michalčík a ďalší. Najmladšie zastúpenie tvorí napríklad Khalil Bhelmechri.
Za futbalom až v Nemecku
Pravidelne sa stretávajú s priateľmi z Nemecka. Vďaka Dieterovi Lutzovi, ktorý si za manželku zobral rodáčku z Piešťan, zohrávajú priateľské s Bergisch Gladbachom, čo je predmestie Kolína nad Rýnom.. Raz sme tam cestovali dokonca lietadlom. Hrali sme aj so starými pánmi iných mužstiev na Slovensku, avšak teraz je už dosť zložité nájsť si súpera. Hľadali sme dokonca aj za riekou Moravou, ale neúspešne. Ak by si proti nám niekto rád zahral, tak ponuku neodmietneme," tvrdia zborovo. veľký úspech považujú prvé miesto na turnaji vo Vysokom Mýte kde za nich nastúpil aj Jaroslav Kravárik, bývalý hráč Spartaka Trnava.
Partia ľudí, ktorá si nepretržite každú sobotu chodí zahrať futbal, by vedela rozprávať viacero príhod, či už z Nemecka alebo zo slovenskej pôdy. Veselé historky z nemeckého vojenského tábora kde boli ubytovaní alebo ako dvaja z ich mužstva museli merať cestu peši z Drahoviec do Piešťan, lebo vedúci zájazdu v tejto obci na hody zahlásil, že nastupovať a oni dvaja sa zabudli. Jeden z nich nasadol do vlaku, ktorý ho však vysadil až v Trenčíne.
Živio, živio...
Pri oslave narodenín niektorého z členov Nealka si pri posedení z hrdla zaspievajú „Živio, živio...", a básničkar Petráš prednese jednu zo svojich skladieb, ktoré zbiera a recituje už dlhé roky. Pri väčších jubileách im do tanca hrá aj trojica hudobníkov z Kočína. Nechýba veľká hostina, pečené prasiatko je samozrejmosťou. Následne sa oslavuje a popíja až do ranných hodín a nielen s nealkom.
Smútia za legendou
Bývalý druholigový futbalista Považskej Bytsrice Karol Michalčík nezabudol poznamenať, že v Nealku postráda jedného vynikajúceho človeka, ktorý zomrel pred dvoma rokmi. „Chýba nám veľmi dobrý kamarát, futbalista a výborný človek Maroš Kozinka, bývalý hráč trnavského Spartaka. Bol to človek, ktorý keď odchádzal z Piešťan do Modranky, tak bol veľmi smutný," povedal a poznamenal, čo týchto všetkých ľudí spája. „Je jedno akej ste rasy, národnosti, politickej príslušnosti. Spája nás dlhoročné priateľstvo a láska k futbalu," uzavrel. Bodaj by na Slovensku bolo viac podobných zanietencov do futbalovej lopty, ktorí si vážia kamarátov a tvoria spolu jednu veľkú rodinu.