TRNAVA. Veľká kopa hliny premiešaná s ľudskými kosťami vzbudzovala uplynulý týždeň pozornosť pri františkánskom kostole v Trnave.
Kým niektorí okoloidúci sa zvedavo prizerali, iní archeológom vyčítali, že narušili pokoj mŕtvych.
Niekoľko tisíc kostí, ktoré pochádzali z kostnice vedúcej pod Kostol sv. Jakuba, sa však už na Zelený štvrtok dostalo späť na svoje pôvodné miesto. Patrili k nálezom, ktoré sa archeológom pod vedením Erika Hrnčiarika z katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity podarilo objaviť na Námestí kráľovnej Konštancie.
„Archeologický výskum v tejto časti sme začali 17. marca. Bol v podstate pokračovaním výskumu z novembra minulého roka, kedy sme boli prizvaní zhodnotiť časti murív, ktoré sa našli pri rekonštrukcii cesty,“ hovorí Hrnčiarik.
Vtedy zistili, že ide o škárované murivo, ktoré je typické pre Trnavu asi v 13. storočí. Výskum pokračoval v archívoch, archeológovia pracovali s podkladmi historika Hadriána Radványiho, ktorý v tomto priestore tiež predpokladal existenciu kruhovej stavby.
„Jedným z našich cieľov bolo potvrdiť alebo vyvrátiť tieto jeho tvrdenia. Niektoré murivá, ktoré mal on naznačené, sme našli. Kruhovú stavbu sa nám však v tomto priestore potvrdiť nepodarilo,“ povedal Hrnčiarik.
Pozostatky kláštora
Výskum medzi kostolom a budovou Spolku svätého Vojtecha skomplikovali inžinierske siete a kanalizácia, ktoré sú tu mimoriadne nahusto.
O kúsok nižšie sa však archeológom podarilo objaviť niekoľko murív z architektúr starších ako samotný kostol. „Niektoré z nich by mohli patriť k pôvodnému kláštornému komplexu, ktorý tu vznikol asi v 14. storočí. V 17. storočí vyhorel a spolu s kostolom ho vystavali úplne nanovo na opačnej strane,“ vysvetlil Hrnčiarik.
Zmienený požiar úplne zničil aj archívy františkánov, čo je obrovská škoda. Mnísi do Trnavy totiž zrejme prišli spolu s Belom IV. a ich najstaršia história tak v listinách zachovaná neostala.
Žena s čelenkou
Zaujímavým a pre Trnavu výnimočným nálezom bol objav hrobu mladej, zrejme ešte slobodnej ženy. Na jej lebke sa zachovala bronzová čelenka, zdobená sklíčkami. Hrob pochádzal zo starého, zrušeného cintorína, a okrem neho tu našli aj niekoľko ďalších hrobov a už spomínanú kostnicu.
„Ako kostnica tu bola využitá budova, ktorá prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Jej steny boli vymaľované čierno-bielymi freskami, kosti boli zahĺbené asi 1,2 až 1,3 metra pod povrchom,“ povedal Hrnčiarik s tým, že kostnicu zničila výstavba súčasného kostola.
Dom predstaveného?
Ešte výnimočnejším nálezom ako kostra so zachovanými šperkami, bol objav pôvodnej liatej podlahy. Tá naznačuje prítomnosť luxusnej stavby, podlaha z malty a rozdrvených tehál totiž nebola v stredoveku štandardom.
„Tento typ podlahy nie je bežný. Možno je to z domu priora, môže to byť z nejakej inej kláštornej budovy, v každom prípade z nejakej luxusnejšej stavby. V sonde, ktorá ostala odkrytá, sme objavili aj fresky na stenách, preto sa tomu musíme ešte povenovať,“ vysvetlil Hrnčiarik dôvod, pre ktorý zostala ešte časť chodníka pri kostole rozkopaná.
