LEOPOLDOV. Historické brány pôvodnej protitureckej pevnosti v Leopoldove, v ktorej je dnes väzenie, dostanú svoje mená. Pôvodne mali byť brány aj jednotlivé bastióny pomenované už v 17. storočí, z doteraz neznámych dôvodoch k tomu nedošlo.
Slávnostné pomenovanie a požehnanie brán a bastiónov sa uskutoční v piatok 30. septembra o 15:00 pri západnej bráne väznice. Mesto Leopoldov si spolu s Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby týmto spôsobom pripomenie 160. výročie premeny pevnosti na väznicu.
Maďarský historik György Domokos v rozsiahlom archíve Dvorskej vojnovej rady vo Viedni objavil podľa viceprimátora Leopoldova Juraja Hladkého doteraz neznáme dokumenty, ktoré prezrádzajú, aké názvy mali dostať dve brány a šesť bastiónov protitureckej pevnosti.
Poľný maršal Louis Raduit de Souches, ktorý zabezpečoval jej výstavbu, zaslal v roku 1665 panovníkovi na odobrenie pôdorys plánovanej pevnosti. Pre pomenovanie brán navrhol názvy Porta Alessandrina a Porta Gonzaga.
"K názvom sa pritom vyjadroval nielen cisár Leopold I., ale aj samotný pápež Alexander VII., ktorý na Petrovom stolci pôsobil v rokoch 1655 – 1667. K aktu pomenovania častí leopoldovskej pevnosti však napokon nedošlo, zatiaľ nevieme prečo,“ povedal Hladký.
Pevnosti mávali v minulosti bežne pomenované brány aj jednotlivé súčasti. Dodnes sa zachovali v prípade pevnosti v Komárne, kde majú napríklad Leopoldovu bránu, Ferdinandovu bránu, Bastión sv. Xavera a ďalšie. Podobné názvy mali aj časti pevnosti v Nových Zámkoch, ktorú nechal cisár Karol III. v roku 1725 zbúrať.
Pevnosť v Leopoldove začali stavať v roku 1665 podľa vtedy najmodernejšieho systému. Stavalo ju asi tritisíc remeselníkov a robotníkov, ktorí sa pri pevnosti aj usadili, čím položili základ pre vznik terajšieho mesta Leopoldov. Po strate vojenského významu bol objekt v roku 1856 prebudovaný na väznicu a tomuto účelu slúži dodnes.
