Prečo ste sa rozhodli pre tento krok, založiť nový klub pretláčania rukou a nezostalo pri pre Trnavu známejšom AWK Trnava?
– Hlavným dôvodom tohto kroku založenia klubu bol ten, aby v Trnave zostala zachovaná myšlienka pretláčania rukou. Šestnásť rokov sme fungovali ako AWK Trnava pod záštitou Jána Ďaláka, ktorý bol nie len náš tréner, ale dlhé roky aj reprezentačný. On už má svoje roky a po novom musia športy na Slovensku spĺňať kritériá, a to byť občianskymi združeniami, takže aj to bol jeden z hlavných dôvodov. AWK Trnava k dnešnému dňu túto podmienku nespĺňal, a teda nebol legitímnym klubom. Ján Ďalák má 69 rokov a nechcelo sa mu túto „cestu“ nanovo absolvovať. Odovzdal nám všetky skúsenosti, čo mohol a my sme mu za to nesmierne vďační. Zostalo teda na nás, najstarších pretláčačoch, aby sme túto myšlienku v Trnave zachovali.
Dá sa to teda chápať, že ste nový klub, ale so starými základmi?
– Aj áno, použil by som slovné spojenie reštruktualizovaný klub, ktorého členská základňa sa presúva pod nový názov. Nikoho sme nenútili, starý klub bol zrušený a všetkým som povedal, že je založený nový klub a kto chce, môže fungovať pod novým názvom, kto nie, môže prestúpiť do iného klubu. Na západnom Slovensku ich je naozaj dosť a aj kvalitných. Teší ma však, že sa rozhodli zostať verní Trnave, hoci sú z okolitých obcí a podobne. Dokonca máme aj jedného člena z Nitry.
Kedy oficiálne prišlo k založeniu?
– Koncom mája sme podali žiadosť na Ministerstvo vnútra SR, a hoci to bolo vybavené až niekedy v druhej polovici júna, spätná platnosť je od dátumu podania žiadosti. Od konca mája sme teda legitímnym klubom. Následne nás ešte čakalo splnenie podmienok, aby sme spadali aj pod slovenskú asociáciu pretláčania rukou. Toto všetko je už splnené.
(zdroj: ARCHÍV SH)Vy osobne ste zakladateľom klubu a teda predpokladáme, že aj jeho predsedom. Aká je ďalšia stavba klubu?
– Máme jedenásť členov a momentálne som zastupujúci člen, ktorý má v prípravnom výbore splnomocnenie za občianske združenie – Športový klub pretláčania rukou Trnava s tým, že prebehne ešte oficiálna voľba. Pokiaľ sa tak nestane, zostávam dočasným predsedom klubu. Treba však dodať, že sme si všetci rovní. Máme mladých chlapcov, aj talenty, ktoré môžu dosiahnuť výborné úspechy. Robíme to hlavne pre nich.
Má klub už za sebou aj súťažnú premiéru, alebo niečo chystáte?
– Už ju má za sebou a stalo sa tak v júni na majstrovstvách Slovenska seniorov s tým, že sme ešte nemali vybavené všetky náležitosti. Nakoľko však prišiel nový prezident Ján Germanus a aj nové vedenie Slovenskej asociácie pretláčania a chcú, aby tento šport napredoval, dal nám výnimku, aby sme mohli štartovať ako nový klub. Premiéra sa nám, myslím si, vydarila. Stal som sa majstrom Slovenska na ľavú ruku a druhé miesto som obsadil na pravú ruku. Matúš Hlubík, môj brat, obsadil tretie miesto na ľavú ruku a rovnako tak Martin Caletka. Je to výborný pretláčač, ale ešte musí trošku viac pridať (smiech).
Každý klub rastie nielen výkonmi, ale aj počtom členov. Ako človek zistí, že práve pretláčanie je to, čo by ho mohlo baviť a tým pádom by sa k vám mohol pridať?
– V prvom rade si treba uvedomiť, že pretláčanie rukou je šport, ktorý je zameraný na vrchnú časť tela. Niektorí mladí chlapci v tom vidia možnosť lepšie vyzerať, čo však ja neponúkam. Moja ponuka je plnohodnotný šport a disciplína. Ten, kto toto bude rešpektovať, bude pod mojím vedením vždy napredovať. Pre takýchto členov budem robiť dobrý klub s dobrým kolektívom a dobrým zázemím. Najdôležitejší pri pretláčaní rukou nie je talent, ale drina! Žiadny talentovaný človek bez makania ešte nič nedokázal. A ako zistiť, že to je šport práve pre toho človeka? Nie každý bude dobrovoľne chodiť do posilňovne a zdvíhať činky. Práve preto sa snažím chlapcom robiť tréningy formou zábavy – šplhanie na lane, bradlá, preliezky, posilňovňa aj pretláčanie... A možno práve tá pestrosť im dá pocit, že sú športovci. Ako odplatu za to čakám trochu disciplíny a makania. Každého však musí tento šport najskôr zaujať a potom si ho môže prísť vyskúšať. Určite nie je dobré, ak je do toho niekto tlačený. Ani ja svoje deti nebudem nútiť, aby silou mocou pretláčali rukou!
Je to zaujímavý šport aj pre mladé dievčatá, poprípade ženy?
– Mali sme jedno dievča, ktoré prestúpilo do iného klubu, je to však logickejšie, pretože jej nový klub je oveľa bližšie k jej bydlisku. Zaujímavý určite je a minimálne dve dievčatá by sme do klubu prijali. Nemusia sa báť, aj v pretláčaní rukou sú pekné dievčatá, čoho dôkazom je fakt, že poznám dve z východného bloku, ktoré popritom robia modelky. Nie je to o tom, že keď začnem pretláčať, bude zo mňa monštrum. Skôr naopak, cvičením môže vyzerať ešte lepšie. Ďalším dôkazom je Lucia Debnárová z neďalekého Senca, ktorá hádam ani nemá na Slovensku momentálne konkurenciu.
Bude možnosť, aby vás v akcii videli aj domáci diváci, teda plánuje sa nejaké podujatie v Trnave?
– Počas nasledujúceho roka sa v Trnave niečo chystá, no bližšie zatiaľ neviem povedať, nakoľko sa práve formuje kalendár podujatí. Buď to bude 3. kolo národnej ligy, čo by bolo niekedy vo februári, marci. Poprípade by mohla byť súťaž v Siladiciach.
(zdroj: ARCHÍV SH)Športový klub pretláčania rukou – Trnava je nový klub, alebo sa beriete ako nástupca už zaniknutého AWK Trnava?
– Ak by sa to nikoho nedotklo, rád by som to považoval za pokračovanie AWK Trnava, akurát pod iným názvom. Preto sme aj zmenili názov, aby to nevyzeralo, že sme všetko prebrali. Samozrejme, mohli sme, no chceli sme, zachovať trochu úcty a rešpektu k tomu, čo pre AWK Trnava urobil Ján Ďalák.
Aký je program nového klubu?
– Chystáme sa na súťaž, ktorá bude za mesiac – 1. kolo Slovenskej národnej ligy. Táto súťaž bude pre mňa špecifická, pretože konečne budem svoj tím správne „koučovať“, nakoľko doteraz som bol vždy aj súťažiacim a nemal som možnosť sledovať počínanie zverencov. Jednak aj preto, že sa chystám na majstrovstvá sveta do Bulharska, ktoré sú dva týždne po už práve spomínanom 1. kole. Šetrím sa, pretože tie podujatia sú krátko po sebe a v takomto prípade to je na zregenerovanie ruky krátky čas. Nie je to ako napríklad pri futbale, že môžete hrať každý víkend. Pri pretláčaní trvá zhruba mesiac, pokiaľ sa ruka po zápase opäť dostane do optimálnej situácie. Štartovať budú traja juniori, na čo sa teším, pretože trvá istý čas, pokiaľ ich pripravíte na zápas. Do bojov zasiahnu aj traja seniori.
Budú teda tieto preteky pre vás iné?
– Určite áno! Budem sa na ne pozerať úplne inak, jednak budem pokojnejší a budem mať aj viac možností sledovať chlapcov pri zápase a vidieť chyby, ktoré robia. To následne časom môžeme odstrániť.
Ako nový klub si všetko hradíte sami, alebo máte aj nejakého sponzora?
– Zatiaľ si všetko hradíme sami a zo svojho. To, s čím v klube trénujeme a to čo máme, som zaobstaral ja. Viem sám, aké to bolo ťažké, keď som začínal a nič som dokopy nemal. Vtedy nás prichýlil Ján Ďalák. Rád by som týmto oslovil mesto aj oddelenie športu, aby dali takýmto športom šancu a podporili ich. Sme úspešný šport a myslím si, že aj naďalej budeme. Chcem to viesť tak, ako som trénoval ja kedysi. Získal som nejaké medzinárodné úspechy a aj preto by som bol rád, keby nás mesto podporilo aspoň do tej miery, ako je to možné.
Športový klub pretláčania rukou – Trnava
Samuel Hlubík, Matúš Hlubík, Martin Caletka, Ondrej Poleč, Oliver Lackovič, Ľuboš Špajdel, Maroš Pavlík, Richard Jošt, Adam Repka, Michal Repka, Patrik Beránek.
